PÚCHOV. „Deň čo deň prinášajú nový pohľad na nás, aký sme a aký by sme mohli byť. Presviedčajú nás, že sa oplatí tento svet ovoniavať a vychutnávať všetkými zmyslami, lebo stojí za to,“ takto charakterizoval tvorbu Júlie a Igora Piačkovcov kurátor výstavy v divadle Ľudo Petránsky.
Ich spoločnú výstavu si môžete pozrieť v púchovskom divadle až do 6. januára 2015.
Spoločne a predsa odlišne
Napriek tomu, že manželia Piačkovci majú veľa spoločného, ich tvorba sa odlišuje. Júlia sa prezentuje rozmernými plátnami, obľubuje hru farby a tvaru. Námetmi sú pre ňu more, materstvo a poézia. Igor vo svojom umením vzdáva hold žene, cituje históriu umenia, inšpiruje sa mytológiou a vzťahmi medzi mužom a ženou. Ako povedal kurátor výstavy a blízky priateľ oboch umelcov, Ľudo Petránsky, ich tvorba by sa do verša Williama Shakespearea „Každý sme v knihe života napísaný v jednom verši,“ nezmestila. „Ich veci sú rozmanité, pestré, majú veľa chutí, vôní, sú provokatívne, poetické, baladické a nežné. Pri ich veciach sa nedá zostať ľahostajným,“ popísal ich spoločné umenie.
Dodal, že názov výstavy Deň čo deň je výstižný. „Je to deň čo deň, kedy prinášajú nový pohľad na nás, aký sme a aký by sme mohli byť. Presviedčajú nás, že sa oplatí tento svet ovoniavať a vychutnávať všetkými zmyslami, lebo stojí za to,“ povedal.
Dve časti v jednej
Vystavujú spoločne, no každý tosvoje. Júliine a Igorove obrazy mali veľa spoločného, preto sme sa maliarov spýtali, ako možno ich tvorbu odlíšiť. „Ja vidím veci skôr v skratke, manžel viac obšírne. Ale máme aj rôzne záujmy, Igor robí ilustráciu a ja sa popri maľbe venujem aj karikatúre a písaniu literárnych textov,“ hovorí Júlia o rozdielnosti ich tvorby.
Na Igorových obrazoch nechýbajú ženy, sú hlavným aktérom i inšpiráciou. „Ženy maľujem veľmi rád, pretože sú krásne. Nie je to však len o kráse, ale aj o vzťahoch. Každý obraz má svoj vlastný príbeh,“ tvrdí Igor.
Na modelky nežiarli
Igor namaľoval už nejednu krásnu modelu, veľakrát nahú. O žiarlivosti z Julkinej strany však nemožno hovoriť, aj keď tvrdí, že je to častá otázka mnohých známych. „Pokiaľ je to v rovine, že Igor maľuje a v rovine jeho predstáv, tak mi to neprekáža. Na ľuďoch mi prekážajú iba činy,“ odpovedala.
„Muži mi často závidia modelky, ktoré mám na obrazoch,“ úsmevne poznamenal. Maľovaniu aktov sa venuje od vysokoškolských čias. Po jej skončení totiž pôsobil ako vysokoškolský učiteľ, kedy učil figurálnu kresbu. Vtedy študentom zháňal krásne modelky. „Zaoberám sa estetikou ženského tela a robím to spôsobom, aby to nikoho neurážalo. Aktov, na ktorých vzdávam hold ženskej kráse som urobil už dosť, takže možno je čas na nejakú zmenu,“ vyjadril sa. „Ženské telo nevnímam ako živý predmet, ale skôr ako psychologický portrét,“ dodal, čím len ubezpečil Júliu, že žiarlivosť by bola ozaj neoprávnená.
Jednu z modeliek maľoval Igor ako desaťročnú do rozprávkovej knižky Júliusa Balca Strigôňove prázdniny. Po dvadsiatich rokoch sa k nej vrátil a namaľoval ju ako tridsaťročnú. Aj tento obraz si môžete pozrieť na výstave v divadle.
Iné témy aj hádky
Júlia sa s Igorom zoznámila už počas vysokoškolského štúdia. S úsmevom na perách prezradili, že manželstvo dvoch umelcov je vraj iné, ako ostatné. Majú odlišné témy rozhovorov, aj hádky sú o inom. „Tak, ako aj v iných manželstvách, ja ako žena musím často ustupovať a musím sa často prispôsobovať. Kladiem však veľký odpor, a tak sa mi darí aj niečo výtvarne podniknúť,“ prezradila s tým, že Igor je pre ňu napriek všetkému oporou.
„Svoje diela si len nechválime, často aj kritizujeme. Potom sa aj dva dni nerozprávame a nás syn je nešťastný z toho, že sa hádame o impresionizme alebo na tému, či je dielo poetické alebo realistické. Hádame sa na celkom iné témy, ako iní manželia,“ hovorí s úsmevom na perách Júlia.
Manžel Igor dodal, že rozdielnosť od iných manželstiev nie je len o témach hádok ale o témach rozhovorov vôbec. „Práca s partnerom v tej istej oblasti má svoje výhody i nevýhody. Hlavnou výhodou je to, že si nemusíme všetko vysvetľovať, keďže problematika je nám obom spoločná,“ uzavrel.
