DUBNICA NAD VÁHOM. Akcia 72 hodín je v meste už známa. Tento rok oslovila dobrovoľníkov už po tretí raz. Aj keď sa musela kvôli nepriaznivému počasiu o týždeň presunúť, ľudí to neodradilo a s radosťou sa zapojili do skrášľovania svojho okolia.
Dobrovoľnícky maratón
Projekt 72 hodín je dobrovoľnícky maratón, počas ktorého sa na celom Slovensku organizujú rôzne lokálne projekty. Pravidelne ho organizujú v Rakúsku, Nemecku a Česku, kde sa do neho zapája niekoľko tisíc ľudí.
Na Slovensku sa organizácie ujala Rada mládeže Slovenska, ktorá zorganizovala už dve úspešné akcie v rokoch 2010 a 2012. Tento rok sa do podujatia zapojilo približne 3500 dobrovoľníkov vo viac ako 100 projektoch rôzneho druhu.
„Naším cieľom bolo zapojiť a aktivizovať čo najviac ľudí. Ukázať im, že stačí málo, aby dokázali veľa. Presvedčiť ich, že sú sami schopní zmeniť veci, ktoré sa im nepáčia. Naučiť ich spolupracovať a viac vnímať verejný priestor a svet okolo seba. Do projektu sa zapájajú najčastejšie mladí ľudia, ale je pre všetky vekové kategórie. Stačí mať chuť a vôľu akokoľvek pomôcť a určite sa vám to vráti minimálne v podobe výbornej skúsenosti a skvelého pocitu z pomoci komunite,“ povedal Peter Belej, projektový manažér.
Projekt oslovil aj Dubničanov
Do dobrovoľníckeho projektu sa zapojili aj Dubničania. „Tento rok to bolo už po tretíkrát. Zapojili sme sa nielen ako škola, ale aj ako územná organizácia Detskej organizácie Fénix. Dobrovoľníctvo podľa môjho názoru pomáha nielen pri riešení konkrétneho problému, ale má aj výchovný aspekt. Dnes mnoho ľudí očakáva za svoju aktivitu odmenu a robiť niečo zadarmo sa nenosí. V oblasti školstva, kde neustále bojujeme s nedostatkom financií, nám často nezostáva nič iné, ako spoľahnúť sa na pomoc rodičov a priateľov školy,“ skonštatovala Soňa Kačíková, riaditeľka Základnej školy s materskou školou Pod hájom.
Práve preto adresovali výzvu o pomoc pri projekte nielen do radov žiakov, ale aj k rodičom a priateľom školy. „Pôvodne sme chceli pripraviť podklad pod multifunkčné ihrisko, ale zistili sme, že na to nám sily nestačia, pretože si to vyžaduje odborný prístup a riešenie. A tak sme radšej kúpili farbu a štetce, nachystali občerstvenie a čakali na dobrovoľníkov, ktorí nám pomôžu pri realizácii projektu Maľovaný plot,“ dodala.
Príjemné prekvapenie
Asi netreba zdôrazňovať, že v súčasnosti nájsť ochotných ľudí, ktorí urobia niečo v rámci svojho voľného času a ešte aj zadarmo, nie je jednoduché. Je však potešujúce zistiť, že sa nájdu aj takí, a nie je ich málo. „Boli sme príjemne prekvapení, keď sa v sobotu 31. mája zišlo v našej škole takmer štyridsať dobrovoľníkov. Prišli rodičia, priatelia školy, nechýbali pedagógovia ani žiaci. Školník od rána chystal guláš a škola sa postarala o občerstvenie. Rodičia, ktorí nemohli prísť, poslali napečené koláče, sponzorsky zabezpečili štetce, rukavice či riedidlo,“ s úsmevom hovorí Kačíková.
Vo vzduchu bolo cítiť príjemnú atmosféru a dobrú náladu. Nechýbala chuť pomôcť, úsmevy na tvárach dočasných „maliarov – natieračov“, a tak sa deň niesol vo veselom duchu. To potvrdila aj riaditeľka školy: „Od rána panovala skvelá nálada a škaredý plot sa postupne stával krajším a krajším. Vydaril sa aj guláš, ktorý všetkým chutil. Pracovali sme usilovne i popoludní, a aj keď sa nepodarilo natrieť celý plot, urobil sa kus užitočnej práce.“
Prísľub do budúcna
Dobrovoľníkov, okrem príjemného pocitu z dobre vykonanej práce, potešilo aj to, že strávili deň v príjemnej a veselej spoločnosti. „S rodičmi sme sa rozlúčili s dobrým pocitom a boli sme veľmi radi, že nám prisľúbili pomoc aj v budúcnosti. Bezo zmeny nezostane ani naše volejbalové ihrisko, ktoré sa čoskoro zmení na multifunkčné s umelým povrchom. Taktiež vďaka rodičom našej školy. Bude totiž financované z ich rodičovských príspevkov a z 2 percent daní, ktoré rada rodičov dostala na účet,“ informovala o plánoch Soňa Kačíková.
V škole sa skutočne nenudia a majú rozbehnutých aj niekoľko ďalších zaujímavých projektov. „Realizujeme aj viacero „fénixáckych“ projektov. Okolo školy sme označili dreviny informačnými tabuľkami a vytvorili tak náučný chodník. Vysadili sme liečivé rastliny do našej liečivej záhradky, zo starých lavíc sme vyrobili nové do školského amfiteátra na dvore za školou a ešte veľa iných vecí. V našej škole sa jednoducho stále niečo deje, skrášľujeme ju zvonku i zvnútra. A to všetko dobrovoľne,“ dodala riaditeľka.
