POVAŽSKÁ BYSTRICA. Keď sa štyria ľudia pozerajú na to isté, nemusia vidieť to isté. Dokázať to chceli aj štyria mladí fotografi z považskobystrického klubu Fénix, ktorí sa snažili zachytiť objektívom svoj pohľad na štyri rovnaké modelky.
Jeden objekt, rôzne videnia
Ľuboš Ďurica hovorí, že ich výstava je o rôznorodosti pohľadov na jeden a ten istý objekt. „Sme štyria fotografi, vybrali sme si štyri modelky a tie sme fotografovali tak, že každá modelka má štyri rôzne pohľady na seba samú. Každý sa nažil použiť svoj štýl, nie však samoúčelne,“ hovorí Ľuboš. Dodal, že už na prvý pohľad vidieť veľké rozdiely a to je práve na vernisáži zaujímavé. „Pohľad rôznych ľudí na to isté nebýva väčšinou rovnaký, a tak je to v poriadku. Tak to v živote chodí, tak sme to aj my chceli zachytiť,“ hovorí Ľuboš, ktorý si vybral fotografovanie na farbu.
Blýskanie a odplašená emócia
Farebné fotografie predstavil aj Jozef Sádecký. Neblýskal však bleskami ako kolegovia. Snažil som sa používať prirodzené svetlo. To aby mu neušla emócia, ktorá sa zachytáva ťažko. Blýskanie by ju asi odohnalo. „Napríklad radosť a úsmev akosi patria k sebe, ale nie každý úsmev je prejavom radosti. Bolo potrebné chytiť ten pravý. Aby bola emócia hne´d rozpoznateľná, najpresvedčivá. Bolo veľmi veľa záberov, zo stoviek som vybral jeden jediný,“ hovorí Jazef Sádecký. Dodáva, že každý mal pri práci svoje súkromie, nikto nikomu neukazoval fotografie. „Ako radcovia mi slúžili manželka a brat. S manželkou som sa zhodol, vždy mi dobre poradí,“ dodáva Jozef.
Zachytené bez farby
Dvaja fotografi fotografovali čiernobielo. „Chcel som to urobiť takto, aby mi farba neodpútavala pozornosť od modelky, jej výrazu. Niekedy robím aj farbu. Ale vždy sa to snažím robiť tak, aby to bolo monochromatické. Aby bolo farieb čo najmenej, aby veľmi nepútali pozornosť, Záleží to však aj od svetla. Ak je veľmi mäkké, nevyzerá čiernobiela fotografia dobre,“ prezradil Martin Brojo.
Michal Zahornacký tiež upustil od farby. „Na čiernobielu fotografiu sa dajú lepšie zachytiť emócie. Myslím si, že farba je pre časopisy, ale to nie je o skutočných emóciách, to je reklama. Snažili sme sa vytiahnuť aj ja aj Martin z modeliek emócie, ale aj tak sú fotky iné. Všetci štyria sme to fotili na jednom mieste, v jeden čas, jeden objekt. Vyberal som sám, vedel som čo chcem, do čoho idem, a či sa mi podarili dobré veci, musia posúdiť ľudia. Najlepšie som zachytil strach či obavy na modelke Veronike,“ zhodnotil Martin. Čo vypovedajú úlovky štyroch fotoobjektívov o jednej a tej istej žene, to si môžu obdivovatelia fotografií pozrieť vo výstavnej sieni kina Mier do 12. októbra.
