logo
Sme.sk | Považská Bystrica | Spravodajstvo | Za bitkou väzňov v Ilave bola láska

Zbrane u väzňov po víkendovej bitke v Ilave nenašli. Mená mužov sa asi nedozvieme. Štyria  sú stále v nemocnici.

BRATISLAVA. Pobili sa počas sobotnej obedňajšej vychádzky. Dvanásť mužov sa na väzenskom dvore v Ilave oháňalo päsťami, päť ich skončilo v nemocnici.

„Fyzickému útoku predchádzal vzťahový konflikt dvoch odsúdených,“ povedal Peter Bubla, hovorca ministerstva spravodlivosti. Väzni si boli blízki.

Trvalo podľa neho asi päť minút, kým dozorcovia dostali situáciu pod kontrolu.

Zbrane či iné nebezpečné predmety nenašli. Štyria muži podľa Bublu v nemocnici aj zostali, ich mená nepovedal.

Zranenia boli ľahké

info
Fakty
Väznica v Ilave
  • kapacita:
výkon väzby: 135 miest
­výkon trestu: 591 miest
  • väznica je tam od roku 1856, o dvadsať rokov neskôr mala tisíc väzňov,
  • známi väzni: aktér vzbury v leopoldovskej väznici Tibor Polgári, vrahovia Lojzo Čistič a Jaroslav Garaj či mafiáni Mikuláš Černák a Branislav Adamčo.

„Situácia je stabilizovaná, nemali nijaké vážne zranenia,“ povedal Miloš Drgo, riaditeľ väzenskej nemocnice v Trenčíne, kam zranených mužov priviezli kukláči. Kedy sa vrátia späť do Ilavy, zatiaľ jasné nie je.

Na podobnú hromadnú bitku si bývalí pracovníci väzníc nespomínajú.

„Je to výnimočná situácia, to sa absolútne nestáva, ani v takomto veľkom rozsahu, ani v menšom,“ hovorí bývalý riaditeľ jednej z veľkých slovenských väzníc.

Skôr si podľa  neho vybavujú účty dvojice, bijú sa o cigarety či balíky z domu. „Závisí to aj od toho, v akom zariadení sa odsúdení nachádzajú,“ hovorí bývalý riaditeľ.

Ilava je spoločne s Leopoldovom najstráženejšou slovenskou väznicou.

Roky tam sedia muži odsúdení na doživotie. Napríklad Jaroslav Garaj. V roku 1994 ako 37-ročný brutálne vyvraždil celú svoju najbližšiu rodinu.

Garaj má za susedov viac ako sedemsto mužov. Medzi nimi sú aj mafiánski bossovia Mikuláš Černák či Branislav Adamčo, najťažší väzni sedia na samotkách.

V celách majú aj televízory, večer môžu sledovať správy, centrálne im potom vypínajú elektrinu.  Spoza mreží často posielajú listy svojim známym či aj  novinárom.

Adamčo sa napríklad pred pár mesiacmi súdu sťažoval na dozorcov a prehliadku, pri ktorej mu vraj zmizli poznámky k procesu a niekoľko strán otázok na svedkov.

2004-09-03-20-50-58-1342088.jpg

K bitke došlo na nádvorí. FOTO: SME - Ján Krošlák

Plné cely

Dôvod, prečo menší konflikt za mrežami prepukol až do hromadnej bitky, môže byť aj preplnenosť väzníc. Uznáva to aj psychologička Denisa Adamkovičová.

Preplnené cely väzňom zmenšujú osobný priestor. Odsúdených a obvinených bolo vlani v lete vyše 10­-tisíc, časť z nich sa trestom vyhýba. Ak by polícia naraz zatkla všetkých, nebolo by pre nich miesta.

Aj v Ilave prekračujú kapacitu ústavu na výkon trestu o sedem percent. V blízkej Dubnici nad Váhom až o tridsať percent. V jednej cele tam býva aj 28 väzňov.

„Nové vedenie ministerstva spravodlivosti plánuje problém s kapacitou zohľadňovať aj pri ďalšej tvorbe trestnej politiky,“ hovorí Bubla.

Sústrediť sa štát chce na využívanie alternatívnych trestov.

 

ico

Pomáha im práca

Psychologička DENISA ADAMKOVIČOVÁ je šéfkou Centra pre tréning a rozvoj, navštevovala väznicu v Hrnčiarovciach.

Čo sa s človekom udeje vo väzení?

„Človek je za svoj čin spoločnosťou odsúdený aj ňou segregovaný. Stráca možnosť rozhodovať sa o svojom živote, čo výrazne vplýva na vnímanie vlastnej hodnoty.“

Rozmýšľajú vo väzení ľudia inak ako na slobode?

„Určite áno. Máte zúžené životné možnosti, sociálny kontakt je úplne obmedzený, nemáte právo na súkromie. Vo väzení je kontrola akejkoľvek komunikácie, nie ste akoby slobodný ani v myšlienkach. “

Vo filmoch sa často tvoria skupinky. Je to podobné aj v skutočnosti?

„Zatiaľ som sa s prítomnosťou nejakých gangov nestretla. Určite sa odsúdení delia podľa toho kto je tam dlhšie a kto kratšie, ale to je asi klasické sociálne rozdelenie v takomto priestore.“

Väznice sú preplnené. Zvyšuje to agresivitu?

„Nedá sa povedať, že práve toto jediné je príčinou násilia. Určite fakt, že veľký počet odsúdených býva spolu v cele a znižuje sa im tak osobný priestor, na nich vplýva negatívne. Záleží to však aj od typu väznice a možností na prácu v nej.“

Čo môže pomôcť?

„Ak môžu pracovať. Rozširuje sa im tým životný priestor, majú variabilnejší sociálny kontakt. Nie je to teda len o tom, že sedia v cele – tej kamennej i vnútornej, ale môžu sa realizovať a stretávať sa aj s inými.“

Aký je návrat?

„Ľudia vo väznici zažijú traumatizujúce zážitky.  Odsúdení zvyknú hovoriť, že prvé dva týždne na slobode sú najkritickejšie. Ak majú kam ísť, čo si obliecť, je veľká možnosť, že sa naštartujú k normálnemu životu.“

Stáva sa, že prepustení chcú ísť späť do väzenia?

„S nikým takým som sa nestretla. Je veľa takých, ktorí majú záujem naozaj začať znova.“ 

(trš)

utorok 10. 4. 2012 19:44 | Michal Trško
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní SME. (Predplaťte si SME cez internet.)
© 2012 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

V Ilave sedia aj odsúdenci s najprísnejšími trestami, tí z voľnejšieho režimu fotografom ukázali tetovania.

V Ilave sedia aj odsúdenci s najprísnejšími trestami, tí z voľnejšieho režimu fotografom ukázali tetovania.

Foto: ARCHÍV TASR

Aktuálna predpoveď v lokalite Považská Bystrica
11:00
21.0°C
14:00
21.0°C
17:00
20.0°C
 
 
späť na SME.sk
ANKETA