DUBNICA NAD VÁHOM. Väznice sú preplnené. Štát garantuje odsúdeným ubytovací štandard tri a pol štvorcového metra. V deviatich z osemnástich ústavov na výkon trestu je znížený. Inak by sa 10 758 väzňov nezmestilo.(vev)
Zhruba 1800 odsúdených sa trestu vyhýba. Generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže Róbert Mudronček priznáva, že ak by všetkých zatkli a museli by nastúpiť do väznice, vznikne problém. „Toľko miest nemáme.“
Problém je najmä v ústavoch s minimálnym stupňom stráženia. Prispeli k tomu novely trestných kódexov z roku 2006, ktoré sa začali prejavovať pred tromi rokmi. Pribudli nové trestné činy, sprísnilo sa ich posudzovanie.
Väzni sa na izbách tlačia
Pri vstupe do barakov väznice v Dubnici nad Váhom problém s preplnenou kapacitou najprv pocítite. Do nosa vás udrie puch, ktorý je v každej miestnosti väznice vyťaženej na 130 percent.
Namiesto 477 odsúdených, pre ktorých dubnický ústav zriadili, sa v ňom tlačí o 150 viac. Sú rôzne starí a odsúdení za rôzne trestné činy. Nedá sa povedať, že nejaká skupina väzňov dominuje.
V Dubnici nie sú cely, ale izby, v ktorých by malo byť maximálne 19 odsúdených. V niektorých sa ich tlačí až 28. V takom prípade ležia väzni hlava pri hlave. Počas pracovného dňa to nie je vnútri až také kritické. Väčšina pracuje.
Zamestnanosť odsúdených je 77 percent, hovorí riaditeľ väznice Ján Varga. Robia na píle, v nábytkárskej firme, cukrovare, mäsokombináte či v stavebnom priemysle.
V ústave šijú košele a pracovný odev pre väzňov z celého Slovenska. Ročne ušijú 10 až 15-tisíc košieľ, podľa toho, aká je objednávka Zboru väzenskej a justičnej stráže. Šijú aj topánky a montujú káblové zväzky.
Vo väznici v Dubnici nad Váhom je o 150 väzňov viac ako je jej kapacita.
Pozrite si fotogalériu >>
Štyri kohútiky nestačia
Odsúdení
Ako žijú
odsúdených a obvinených je 10 758;
výdavky štátu na väzňa sú 13 500 eur ročne;
odsúdení v roku 2010: mladiství 104, ženy 476 a muži 7987;
väzenský režim: 5.00 budíček; do 6.00 raňajky, hygiena, upratovanie; práca od 6.00 do 14.45; obed 15.00; večera 18.00; medzitým osobné voľno aj hodinová vychádzka; 19.00 až 20.00 televízia; večierka 21.00;
väzni majú nárok na päťkilový balík raz za tri mesiace; najviac dostávajú kávu, čaj, cigarety dostať nemôžu;
návšteva je možná dve hodiny raz do mesiaca.
Väčšina odsúdených je v práci, puch v prázdnych izbách ostáva. Veľké umývadlo so štyrmi kohútikmi na hygienu nestačí. Väzni majú nárok na sprchu dva razy do týždňa.
V Dubnici je výnimka. Môžu sa sprchovať trikrát. Tí, ktorí pracujú, aj denne.
Barak s odsúdenými diabetikmi je takmer plný aj počas pracovného dňa.
V dubnickej väznici sústreďujú cukrovkárov z celého Slovenska. Dozorca hovorí, že viacerí z nich si musia pravidelne dávať inzulín cez inzulínové perá.
„Majú lepšiu zdravotnú starostlivosť ako na slobode,“ hovorí. Oproti ostatným väzňom majú väčšie porcie a viac ovocia. Nie je to tak dávno, čo dozorca zachránil odsúdenému život. Dostal infarkt, tak mu podal rýchlu pomoc.
Hrozí napätie
Väčší problém ako zápach je ponorková choroba, ktorá v preplnených izbách vzniká rýchlejšie. „Určité napätie existuje, ale smeruje skôr k verbálnym ako fyzickým konfliktom,“ pripúšťa Varga.
Pedagógovia, ktorí majú na starosti jednotlivé baraky, musia napätie predvídať. Najlepšie je väzňov zamestnať, aby čo najmenej času trávili spolu. Ak napätie neustúpi, príde na rad sťahovanie v rámci barakov. Ale ani to sa nedá robiť donekonečna, keďže priestory väznice sú obmedzené.
Pomohol by projekt, vďaka ktorému by väznica mohla zrekonštruovať priestory bývalého zdravotného strediska v susedstve. Získali by 160 nových miest, stálo by to však štyri milióny eur.
Vedenie sa snaží väzňov zamestnať, ale u všetkých to nejde. „O čo to hráte, chlapi?“ pýta sa šéf väzníc Róbert Mudronček počas kontrolného dňa. O peniaze hrať nemôžu. „Sú to dni, ktoré za mňa musí odsedieť,“ hovorí postarší väzeň o papieriku s popísanými číslami.
V kurze sú aj kocky. Nástenka prezrádza, že sa hrá o vecné ceny. Za prvé miesto je odmena 250 gramov kávy, druhé je „šúľok s papierikmi“ na balenie cigariet. Za tretie miesto je horalka.
Cely sú plné, väznice majú starú techniku aj zbrane
Ak by nastúpili všetci odsúdení, ktorí sa trestu vyhýbajú, bol by to problém, hovorí šéf Zboru väzenskej a justičnej stráže RÓBERT MUDRONČEK.
V deviatich ústavoch je znížený ubytovací štandard. Stretávate sa so žalobami, ktorými sa odsúdení domáhajú zákonných práv, ako sa to deje v Česku?
„Odsúdení sa vo všeobecnosti domáhajú práv. Zatiaľ žaloby na preplnenú kapacitu nemáme. Ale môže to byť len otázka času, kedy ich budú podľa vzoru z Česka podávať.“
Mohli by byť úspešné?
„Zákon počíta s možnosťou preplnenia, len je tam slovíčko dočasne. Sme radi, že konečne je po rokoch nastavený rozpočet tak, že napĺňame zákon, lebo znížená kapacita je len dočasne. Od roku 2012 sa má budovať približne 850 miest pre minimálny stupeň stráženia a aj pre ženy.“
Ako dlho trvalo dočasne?
„Zlom nastal na prelome rokov 2009 a 2010, keď sa v plnej miere začali prejavovať novely trestných kódexov z roku 2006. Podľa týchto noriem sa začali do väzníc dostávať odsúdení, mali sme nárast zhruba o 750 ľudí.“
Dá sa situácia riešiť aj inak ako rozšírením väzníc?
„Kapacitu treba vytvoriť vždy, pretože tých 850 až 900 miest, ktoré nám chýbajú v minimálnom stupni stráženia, potrebujeme. Nárast sa dá stabilizovať domácim väzením a elektronickým monitoringom.“
Ročne čaká na výkon trestu 1800 odsúdených. Čo to znamená?
„Nečaká. To sú nenastúpení. Neexistuje možnosť čakať na výkon trestu. V Nórsku existuje možnosť, že ústavy na výkon trestu nemôžu zobrať odsúdeného, kým preňho nemajú lôžko. Ak je niekto odsúdený na Slovensku, dostane nariadenie na výkon trestu a ak nenastúpi, vyhlásia po ňom pátranie. My máme 1800 ľudí, ktorí sa vyhýbajú výkonu trestu. Je to riziko. Ak ich zatknú, toľko miest nemáme. Bol by to problém.“
Ako sa dá rozumieť tomu, že signálno-bezpečnostná technika nespĺňa predpoklady na zabezpečenie spoľahlivého stráženia objektov?
„Znamená to, že je taká stará. Napríklad v Dubnici, firma, ktorá túto techniku v 70. rokoch zriaďovala, už zanikla. Neexistujú náhradné dielce, takže je v takom stave, v akom je.“
Môžu väzni ľahšie utiecť?
„Nie. Techniku musíme nahradiť ľuďmi. Tá má však tú výhodu, že ak je dobrá, stráži neustále. Pri ľudskom faktore sa môže stať, že úplne dobre nevyhodnotí situáciu.“
Koncepcia väzenstva hovorí, že príslušníci nie sú vyzbrojení účinnou technikou.
„Účinnou technikou v dvoch rovinách. V Dubnici je voľný priestor, ak by sa streľalo, je minimálne riziko, že by sme ohrozili ľudí mimo ústavu. Účinná technika sa skôr myslela na ústavy v zastavanej časti, kde potrebujeme iné zbrane, redukované strelivo, aby dolet našich zbraní nebol 3 až 3,5 kilometra.“
