PAPRADNO. Súťažiaci si počas dvoch dní preverili svoje schopnosti vo viacerých disciplínach. Jednou zo súťažiacich bola aj Lucka Levčíková z jazdeckého oddielu Grunt, na koni Sherona, ktorá získala 2. miesto v disciplíne kľúčová dierka, tretie miesto v opitom jazdcovi a 2. miesto v dostihu do kopca. Aj keď má Lucka iba 14 rokov, na hrách už nie je nováčikom. V minulosti získala rôzne ocenenia.
Tvrdí, že na to, aby kôň dosahoval výkony, musí byť o neho dobre postarané. S tým súhlasila aj Aďka Brezničanová, ktorá v dostihu do kopca obsadila pekné tretie miesto.
Bohatý program
Sprievodnými podujatiami jazdeckých hier boli ukážky práce pastierskych psov, drezúra koní, indiánkin šamanský tanec, vystúpenie sokoliarov, či rôzne súťaže pre deti.
Sobotňajší večer, plný country hudby a tanca, nepokazilo ani upršané počasie, ktorého vrtochy pociťujú organizátori každý rok. Jazdecké hry ukončila v nedeľu tradičná tombola, s množstvom hodnotných cien.
Deti očarili zvieratá
Jazdecké hry do svojho programu zaradila aj Anička Kostelanská z Považskej Bystrice. „Roky sme sa na túto akciu chystali, ale nikdy nám to nevyšlo. Preto som veľmi rada, že s dcérou a vnučkami sme konečne tu. Postretali sme priateľov a známych, pochutili si na výborných haluškách. Vnučkám sa tiež veľmi páčilo, takže o rok sme tu ako na koni,“ skonštatovala pani Anička.
Päťročná Valentínka Vlčková bola očarená žriebätkom, ktoré si s poníkom v záprahu plnilo prvú dôležitú úlohu. Okrem koní sa jej páčili aj ovečky, psy a kozičky... Mamina tvrdí, že kvôli zvieratkám a nádherným preliezačkám chodia na farmu s Valentínkou aj viackrát do roka.
Guláš, pirohy aj šišky
K vydarenej akcii patrí i vydarené jedlo. O to v Kolibe Papradno nebola núdza. Podávali sa bryndzové halušky, bryndzové pirohy, nechýbali obrovské šišky a guláš, ktorý už roky pripravuje gulášmajster Vlado Levčík. Úplný recept nám prezradiť nevedel, pretože všetko robí od oka, jedno však vedel úplne presne. „Aby bol guláš dobrý, netreba šetriť pivom.“
Odmenou je spokojnosť návštevníkov
Pripraviť takéto podujatie je podľa Anny Beníkovej veľmi náročné. Zabezpečiť program, občerstvenie, ceny do tomboly... „Už som si aj povedala, že s tým skoncujem, ale akosi mi to nedá. Ľudia mi aj pol roka dopredu volajú, kedy budú jazdecké hry. Do programu sa snažíme vždy vniesť nejaký nový prvok, napríklad teraz tu boli sokoliari. Odmenou za námahu, ktorú vynakladáme, nám je pohľad na to obrovské množstvo ľudí, z rôznych kútov Slovenska, ktorých nikdy nesklameme."
