Vďaka 20-ročnému študentovi Žilinskej univerzity, Považskobystričanovi Rudolfovi Hodásovi, má vymodelované takmer celé mestské centrum.
Inšpiráciou bola Amerika
Pred niekoľkými rokmi som na internete našiel virtuálne modely amerických miest, čo ma veľmi oslovilo. Páčilo sa mi to a chcel som, aby niečo podobné bolo aj u nás. Začal som sa o to zaujímať, našiel som program Google SketchUp a prvé modelovacie pokusy mohli začať. Nebolo to jednoduché, pretože mi nemal kto poradiť, všetko som musel zvládnuť sám.
Prvá bola administratívna budova
Pustiť som sa mohol iba do budovy, ktorú sa mal nafotografovanú. Ako prvá ma zaujala administratívna budova štátnych orgánov, ktorá je architektonicky na Slovensku jedinečná. Práca mi išla pomaly, ale po čase som výsledok nahral na internet. Model bol od zverejnenia jeden z najúspešnejších z databázy považskobystrických modelov. Dá sa stiahnuť do programu Google Earth, automaticky sa zobrazí až potom, ak ho schvália v USA ľudia z tímu Google. Podľa mojich informácií to robí aj počítač, ale sú tam na to určení najmä ľudia, ktorí dennodenne sledujú na celom svete podobné pokusy. Ak modely spĺňajú ich predstavy, po schválení sú dostupné pre všetkých. Po schválení som sa pustil do kina Mier, čo bolo jednoduchšie. Keď už som mal hotové dva modely, všetko začalo získavať kontúry projektu. Prišli ponuky na spoluprácu a takmer ihneď som bol kontaktovaný autormi portálu povazska.com aj na vytvorenie vlastnej webovej stránky - www.virtualna.povazska.com
Dôležitá pomoc zhora
Pri modelovaní sa držím zaužívaného postupu. Po výbere budovy musím nafotografovať čo najviac záberov z viacerých strán. Je to často veľmi komplikované, pretože čím viac dobrých fotografií z rôznych uhlov mám, tým sa mi ľahšie pracuje. Mimoriadne dôležité sú pre mňa pri modelovaní budov letecké snímky, ktoré potrebujem kvôli úplnej predstave, ako objekt vyzerá. Našťastie mám kamaráta z Kráľovej pri Senci, ktorého otec lieta na lietadle a on mi posiela snímky. Keď leteli nad Považskou Bystricou, poslali mi fotografie kompletného centra mesta a dokončovanej estakády, čo mi veľmi pomohlo pri mojej práci.
Neľahké začiatky
S modelovaním som začal v roku 2007 a vyskúšal som viaceré programy. Nie je to problém, pretože počítače sú mojím veľkým koníčkom. Nakoniec u mňa zvíťazil program SketchUp, ktorý je zdanlivo najjednoduchší a rýchlo sa dá pochopiť. Práca ma posunula vopred aj v tom, že som sa musel zdokonaľovať v angličtine, lebo takmer ani jeden zo spomínaných programov nemá českú alebo slovenskú verziu. Všetko som musel zisťovať a pochopiť sám. Nebolo to jednoduché, ale časom som prichádzal na rôzne finty a ostrieľal som sa. Zo začiatku bolo najhoršie, ak som niečo pokazil, musel som začínať odznova. Nebolo to ľahké, ale vždy som našiel silu pokračovať. Nebolo to tak vždy, lebo niekedy sa dá v programe vrátiť niekoľko krokov späť, ale väčšinou treba veľa prerábať. Okrem toho musím zháňať aj rôzne údaje o budove, jej histórii, najmä ak ide o staršiu budovu.
Dôležité detaily
Pri modelovaní sa ako prvé naskenuje do podlažia satelitná snímka budovy. Potom sa v programe vytvoria obrysy v tvare priestorového telesa, najčastejšie hranola alebo kocky. Vytvorený obrys budovy sa „obalí" fotografiami a potom sa už dotvárajú iba detaily - okná, výstupky a iné. Aj keď ide o drobnosti, nemožno to s nimi preháňať, pretože celý model sa v počítači dlho načítava. Sú aj výnimky, ako pri kúpeľoch v Nimnici. Model bol jednoduchý, a tak som si mohol dovoliť pohrať sa s detailmi. Každé okno je vsadené zvlášť, čím získava väčší dojem reálnosti.
Cieľ je ešte ďaleko
Keď som mal prvé modely hotové, povzbudilo ma to a chcel som urobiť kompletnú Považskú Bystricu. Doteraz má projekt v databáze aj vďaka spolupracovníkom až 46 budov. Koľko ma ešte čaká ďalších budov, netuším a ani sa o to nestarám. V centre mesta je hotové všetko od kostola až po budovu Diamonu pri úrade práce. Z budov v centre mi už chýbajú dve posledné - bývalá tlačiareň a Tibo. Ak to bude hotové, potom sa zrejme dám do modelovania niektorého zo sídlisk, zrejme Rozkvet nad mestom.
Poraď si sám
Práca by mi išla lepšie od ruky, ak by som mal dostatok fotografií, ale aj času. Nestíham fotografovať a ani ľudia sa zatiaľ príliš nehrnú, aby mi pomohli. Našťastie sa ku mne postupne pridávajú ľudia, vďaka ktorým sa projekt posúva ďalej. Bol by som veľmi rád, ak by sa niekto našiel a poslal mi fotografie nejakého zaujímavého objektu. Čím kvalitnejšie fotografie, tým lepšie, ale niekedy nemám na výber. Pri modelovaní kaštieľa v Orlovom som mal k dispozícii iba dve snímky v malom rozlíšení, ale poradil som si a model je už hotový. Najlepšie fotografie sú za pekného počasia, dážď, hmla alebo nízka kvalita sa potom prejaví na vzhľade modelu.
Zvláštne reakcie
Niekedy mi pripadá komické sledovať reakcie ľudí, ktorí nechápu, ako môžem chodiť okolo nejakej budovy viac ako hodinu, obzerať si ju a sem-tam urobiť záber. V Nimnici, keď som robil miestne kúpele, som si chcel nafotografovať detaily okien, pričom som si nevšimol, že za nimi sa ľudia kúpu. Aby nebolo zle, radšej som volil rýchly taktický ústup.
Komplikácie a demolácie
Keď si mám vybrať, akú budovu chcem robiť, vždy zvíťazí náročnejšia stavba, ktorá je pre mňa výzvou. Napríklad budova Tri veže bola objekt, ktorú som nechal pre jeho jednoduchosť začiatočníkom. Veľmi náročné bolo modelovanie miestneho kostola. Dobrých fotografií bolo málo, pretože mi prekážali husto olistené stromy. Komplikované boli samotné steny, prekážkou boli ľudia aj socha pred kostolom. Čo sa mi nehodilo, muselo ísť cez pokročilé grafické programy preč, aby som sa dostal k výsledku.
Očaril ma aj Považský hrad, ktorý je dominantou širokého okolia. Pri jeho vytváraní som strávil veľa času študovaním materiálov o jeho histórii a pôdoryse, lebo išlo o veľmi nepravidelnú stavbu. Najprv som ho vytvoril podľa plánov, ale aby vyzeral skutočný, musel som použiť aj opačné postupy. Vtedy som netvoril, ale cielene ničil jednotlivé steny, aby sa hrad podobal.
Mladí nasledovníci
Modelovanie je záľuba, dúfam, že sa nájde viac podobných nadšencov, s ktorými budem môcť spolupracovať. Vediem modelársky krúžok v Centre voľného času, ale občas spolupracujem aj s podobnými nadšencami z iných miest. Zatiaľ ich je málo, viem, že niečo podobné sa začalo v Malackách, v Ružomberku alebo v Šuranoch. Nie je pre mňa problémom prijať do tímu ľudí, ktorí majú záujem sa učiť a tvoriť. V čase, keď som začínal, sa dali modelári na Slovensku zrátať na prstoch jednej ruky.
Uznanie nielen spoza mora
Modelovanie je mojím koníčkom, ktorý ma napĺňa. Veľmi ma povzbudila pochvala od amerického tímu Google, kde mi tvorcovia programu napísali e-mail, v ktorom oceňujú kvalitu spracovania. Niečo podobné sa mi stalo aj u nás, keď som kamarátovi pomáhal s dokončením mosta SNP v Bratislave. Aj keď času nie je veľa, pretože chodím na vysokú školu, viem si čas vždy nájsť. Keď som mal fotografie, pracoval som dlho do noci, ale teraz, keď ich niet, mám prestávku.
Výzvou sú historické budovy
V súčasnosti má projekt Virtuálna Považská Bystrica prvenstvo v počte modelov a v kvalite spracovania budov z celého Slovenska. V Považskej Bystrici mám dokončené takmer všetky historické budovy. Uvažoval som aj nad hradmi a kaštieľmi v regióne, z čoho by mohol byť pekný seriál. Pozoruhodných stavieb u nás, ale aj v zahraničí je dosť, len treba fotografie, chuť a čas. Zaujímavá by mohla byť ilavská väznica, ale aj niektoré fabriky a iné dominanty miest.
Aj keď sa Rudolf Hodás mohol vydať na dráhu architekta, čo by sa páčilo asi najviac rodičom, on to vidí inak. „Nebavilo by ma ak by som bol do niečoho tlačený. Modelovanie je moja záľuba, ktorú robím pre radosť nielen seba, ale aj ľudí okolo seba a popri tom zviditeľňujem naše mesto aj okolie."
